Kvet,
šperk prírody,
rozpovie tak veľa.
Dar,
pre teba,
snád povie ti viac.
Lupeň,
listok krásy,
nežne hladí tvár.
Strach
v mojích očiach,
skutočnosť je iná.
Sen,
krásny a neskutočný,
snád realitou bude.
Slza,
nie šťastia, ale smútku,
padá na dlaň.
Ruky
vedia raniť
a predsa byť nežné.
Neha,
dcerá lásky,
hladí ľudské srdcia.
Srdce,
sídlo duše,
sídlo ľudskej lásky.
Láska,
dar nebies,
vždy musí byť dávaná.
Hľadám
to po čom túžim,
no neviem to nájsť.
Zastaň,
počkaj chvíľu,
pomôž mi ju nájsť.
Hľadím,
vidím kvet,
úsmev na tvári.
Usmev,
ozdoba tváre,
vraví mi, už nehľadaj.
Bozk,
sladký a horký,
na začiatok, na rozlúčku.
Usvit,
nového dňa,
oči mi otvára.
Sen
neskutočný,
ktorý skutočnosťou sa môže stať
Komentáre
Je pekné
krasne
nie je dolezity
Zaujimava forma
:-)
Zastaň,
počkaj chvíľu,
pomôž mi ju nájsť
- to je najlepšia pasáž, teda pre mňa, ale to nie je vôbec podstatné, podstané je, čo si cítil, keď si písal a že sa k nej vždy môžeš vrátiť ... spomenúť si, možno aj keď už všetko bude zabudnuté ...