Najpr v škole, ma zarazilo správanie jedného profesora. Keď som šiel po chodbe s kamoškou, začal na mňa ukazovať prstom a drbať. Že som vraj zámerne sa snažil pokaziť PC. Trošku ma to zamrzelo, pretože mi nechcel veriť, že nemám dôvod to robiť. V skutočnosti na škole som jeden z mála študentov, ktorí sa snažia o to, aby možnosti pre študentov boli najlepšie a on ma obviní z opaku. Ale toto má až tak neštve.
Niekedy mám pocit, že stále budem "sám." Všade okolo mňa sú šťastné páriky, nezavidím im ich šťastie, len nechtiac mi pripomínajú, že som "sám." A že doteraz som bol vždy "sám." A s blížiacou sa osemnástkou sa stále viac takto cítim. A ešte k tomu som sa včera sklamal v osobe, ktorú mám rád.
Včera bola prvá akcia, kde som sa aj ja podieľal na jej organizácii. Ako skončila? Dobre to vystihujú
slová jednej kamošky: Z objektívneho hľadisko super, zo subiektívneho na p*ču.
Prečo? Sklamal som sa a nazlostil na jednu kamarátku, ktorú mám veľmi rád. Na to ako sa ku
mne správala alebo ako som si to vyložil ja. Celý čas som mal pocit ako by sa mi vyhýbala. Na diskotéke
keď sme spolu tancovali vždy zdúchla do minúty - dvoch väčšinou bez slová. Niekedy
na WC (to sa dá chápať) ale raz, možno dvakrát sa proste len premiestnila niekam inam na parket
kde som nebol ja (a to nešla tancovať k nejakým známym). A na koniec keď odchádzala, keď som sa s ňou
rozpraval zdala sa mi taká vzdialená, odcudzená, akoby som jej bol úplne nepríjemny. Aspoň keby
som vedel prečo. Toto mi skazilo celý večer, proste som sa už nedokazal baviť a začínal som sa
blbo cítiť... vlastne ešte stale sa tak cítim - smútok a hnev na duši.
A v poslednej dobe mám pocit, že umiera moja tvorivá stránka. Nedokažem svoje pocity, hnev, smútok, radosť (aj keď neviem akú) pretaviť, vložiť do nejakého diela, či už vizuálneho alebo literárneho.
Prečo to vlastne píšem sem? Pretože to potrebujem dostať zo seba. A ľudia, ktorým verim tu momentalne nie sú, a v jednej z nich som sa sklamal.
Prečo keď chcem byť štastnejší...si vždy ublížim, niečo mi ublíži... prečo?
Komentáre
Sklamal si sa?
- ak ti nieco slubila a nesplnila bez vysvetlenia, sklamala... ale ak nic neslubovala, tak si sa sklamal len v svojom dufani... mozno sama bola zmatena - opytaj sa jej, rozpravaj s nou... Preco sa trapis skor, ako je to potrebne?
Tvoja tvoriva stranka neumrela, len strnula, strpla. Neboj, ono to pojde este von... nastane zmena a pojde vsetko von...
Také malé povzbudenie
Držím palce Tvojej tvorivosti, ona sa znovu ozve :o)). A kľudne píš ďalej o svojich pocitoch, radostiach a nešťastiach, pretože tu sa vždy nájdu ľudia, ktorých zaujímaš a pokúsia sa Ťa aj podporiť.
ja poznam tento pocit..
vies, mozno je to kusok otrepane, ale vsetko potrebuje aj cas. teraz nehovorim o tvojej kamaratke, ale o tom, ze aj ty si raz najdes nikoho, kto ta urobi velmi stastnym:))
tak nevesaj hlavku, ano? raz budes mat tu najuzasnejsiu kocku na svete.. aj ja som bola sama a velmi dobre chapem, ako sa citis,ale ono to raz preboli a potom budes velmi velmi stastny a budes rad, ze si na nu pockal:)
:)
a viem o com hovorim..
hmm ty vole...
hej a taktiež nechápem že nechápeš, prečo si jej nepríjemný človeče, uź by ti mohlo svitnúť..(to len v dobrom, na nete je každý macher:)
Hlavu hore, DaMage...
Vlastne ja mavam velmi podobne stavy a myslienkove pochody, ale snazim sa im ubranit zubami-nechtami. Vtedy vezmem psa, idem so psom na luku a racionalne rozmyslam, kde sa stala chyba. Nerozmyslam o tom, ze sa stala, ale preco a co robit, aby sa to uz nezopakovalo. Aj ked Ta osobne nepoznam, myslim, ze si clovek empaticky a citlivy, a preto sa dokazes vcitit do pozicie inych ludi... TY TO ZVLADNES! SMILE, PLS :-).
*a ja som sa sfajčil(+Lucia+Lukáš)
v podstate nechapem o co ide, len z toho citim, ze poznas damageho a ide o nejaku girl. hej, clovece. zobud sa uz. on na to dojde sam, nemusis mu to tu vypisovat. a ze ma chybku v nadpise? aj to sa stava. ja sm jedneho casu ked sm komentoval programy v jave, profesor chcel po anglicky, ale hned ako sm zacal, povolil mi aj cestinu :)))) to uz bolo davno, odvtedy sa moja anglina zlepsila ako tak. sice certifikat som mal aj vtedy, ale akosi sm bol v zlom rozpolozeni :))
tak co sm kcel - sa uvedom uz a nepis hovadiny
sny su krásne... sú nádejou
OTVOR OCI
Mna to vazne mrzi, ze to vsetko tak dopadlo, vazne verila som, ze ak sa nevzdas, tak to pojde, budes stastny.......ALE
....ale prave som si spomenula na text jednej pesnicky....pamatas, hovoril si mi o nej a myslim, ze je priznacna pre tuto situaciu.....ak chces, tak pripomeniem.
When you try your best but you don't succeed
When you get what you want but not what you need
When you feel so tired but you can't sleep
Stuck in reverse
Vies co myslim?
Uplne ta chapem, ze si sklamany z toho, ze ti to nevyslo, ale je ona skutocne to, co potrebujes?
Rozumies mi?
TAK TO NEVYSLO ? stastie/nestastie ? Zavisi od uhla pohladu. Keby si bol v piatok stastny, mozno by si nesiel na Xatu.......
Preco sa drzis len toho zleho co sa deje, vravel si, ze stale sa daju najst v kazdom dni pekne okamihy.Ale ty si prezil viac ako len pekny okamih.......Prezil si nadherny vikend, spoznal si super babu s ktorou si si rozumel..... na co viac cakas?
Je to len na tebe, ale aj ty mozes byt stastny, len prosim OTVOR OCI
zoll...
...
-XXX-
A.G. - Slnečnicová Sutra
"Kráčal som po brehoch doku plnom banánových plechoviek, sadol si pod obrovský tieň
lokomotívy Južnopacifickej železnice, díval sa na západ slnka nad kopčekmi
obytných škatúľ a plakal.
Jack Kerouac si sadol vedľa mňa na zlomenú hrdzavú železnú tyč, druh, rovnako sme
rozmýšľali o duši, skľúčení, smutní a so zármutkom v očiach, obklopení skrútenými
oceľovými koreňmi stromov mašinérie.
V olejnatej vode rieky sa zrkadlila červená obloha, slnko kleslo na vrcholce posledných hôr
Friska, v tej rieke nebolo nijakých rýb, v tých horách nijakých pustovníkov, len my so
zaslzenými očami a po opici ako starí vandráci na brehu rieky, ustatí a vybití.
Pozri na tú slnečnicu, povedal, oproti oblohe sa týčil neživý sivý tieň, veľký ako človek,
skrúšene sedel na kope prastarých pilín – vyskočil som unesený – bola to moja prvá
slnečnica, spomienky na Blaka – moje vízie – Harlem
a Peklá Východných riek, rinčiace mosty, Joeove mastné chlebíčky, mŕtve detské kočiariky,
ojazdené čierne pneumatiky, zabudnuté a neprotektorované, báseň riečneho brehu,
kondómy & hrnce, nože, nijaká nehrdzavejúca oceľ, len zatuchnutá špina a žiletkovo
ostré artefakty na ceste do minulosti –
a tá sivá Slnečnica čnejúca oproti západu slnka, popraskaná, skľúčená a zaprášená, so sadzami,
smogom a spalinami starodávnych lokomotív v oku –
korunka zo zakalených kvetov, ovisnutá a polámaná ako otlčená koruna,
semená vypadané z tváre, skoro bezzubé ústa slnečnej tváre, lúče slnka sa na jej vlasatej hlave
ničia ako vyschnutá drôtená pavučina,
listy vystrčené zo stonky ako ruky, gestá z koreňa v pilinách, odlúpnuté kúsky omietky opadané
z čiernych halúzok, mŕtva mucha v uchu.
Bola si stará a príšerne doráňaná, moja slnečnica, ó, duša moja, či som ťa len vtedy ľúbil!
Tá špina, to nebola špina človeka, ale smrť a ľudské lokomotívy, celý ten šat z prachu, ten
závoj sčernetej pokožky železnice, to líce zanesené smogom, to viečko čiernej biedy,
tá ruka od sadzí alebo falus alebo výbuch umelej nad špinu horšej – priemyselnej
- modernej všakovakej tej civilizácie čo poškvrnil tvoju bláznivú zlatú korunu –
a tie hmlisté myšlienky na smrť a zaprášené oči bez lásky a konce a vyschnuté korene dolu
v domovskej kope piesku a pilín, falošné dolárové bankovky, koža mašinérie, črevá
a vnútornosti plačúceho rozkašľaného auta, prázdne osamelé konzervy s jazykmi
hrdzavými až strach, čo ešte by som mohol menovať, popol dákej vyfajčenej
penisovej cigary, pindy fúrikov a prsia áut plné mlieka, zadky obdraté od stoličky &
zvierače dynám – všetko toto
posplietané do tvojich mumifikovaných koreňov – a ty stojíš predo mnou pri západe slnka, všetka
tvoja krása v tvojich tvaroch!
Dokonale krásna slnečnica! dokonalá skvostná pôvabná slnečnicová bytosť! roztomilé prírodné
oko k novému hipsterskému mesiacu, prebudené, živé a vzrušené, chytajúce sa zlatého
mesačného vánku v tieni zapadajúceho slnka!
Koľko múch okolo teba prebzučalo, nič nevediac o tvojej špine, kým ty si preklínala nebo
železnice a svoju kvetinovú dušu?
Chudera mŕtva kvetina? kedy si zabudla, že si kvetinou? kedy si sa pozrela na svoju pokožku
a zistila si, že si impotentnou starou lokomotívou? duchom lokomotívy? prízrakom a
tieňom kedysi mocnej šialenej americkej lokomotívy?
Ty si nikdy nebola nijakou lokomotívou, Slnečnica, ty si bola slnečnicou!
A ty, Lokomotíva, ty si lokomotívou, nezabúdaj!
A tak som schmatol tú ako kostru hrubú slnečnicu a dal si ju k boku ako žezlo
a robím kázeň svojej duši a Jackovej tiež a každému, kto bude počúvať.
- My nie sme našou špinavou pokožkou, my nie sme našou hroznou smutnou zaprášenou
lokomotívou bez predstáv, všetci sme vnútri zlatými slnečnicami, požehnaní naším
vlastným semenom & chlpatými nahými dokonalými telami, meniacimi sa pri západe
slnka na šialené čierne úhľadné slnečnice, po ktorých tajne sliedime očami vo vízii pod
tieňom tej šialenej lokomotívy, sediac večer na plechovkách na brehu rieky pri západe
slnka za kopce Friska."
oprava
Tak b. sa rozpísal, čiže ja krátko
Krása