DaMage

„Niektorí ľudia strávia celý život hľadaním dokonalého kvetu a pri tom si nikdy neuvedomia, že všetky kvety sú dokonalé.“ Takto nejako znie jedno z posolstiev vo filme Posledný samuraj. Dokonalosť – niečo, po čom túži mnoho ľudských sŕdc.

Porozprávať sa a nebyť teraz sám. Dve veci, po ktorých teraz dosť túžim. Mnohokrát, keď túžim sa s niekym porozprávať a záleží len na tom aby to bolo s akoukoľvek osobou, ktorej dôverujem, ktorú mám rád, nie je to možné alebo je to veľmi ťažké. A keď človek túžiaci po rozhovore sa nachádza v samote, nemá to práve najlepší dopad na jeho dušu alebo myseľ.

Realita dnešnych dní. Svet plný násilia. Mnohokrát neodvodneného násilia a nenávisti.

V poslednej dobe (odkedy mám priateľku) sa stretávam so zvláštnym správaním dospelých, hlavne niektorých učiteľov v škole. No nielen učiteľov. Dnes som sa o tom pochytil aj s mojou mamou. O čo vlastne ide?

Starý svet sa vytracia. Už dávno sme ho my, ľudia, pochovali. Alebo nie? Nastala doba nového sveta. Ale je to taký svet aký chceme? Naozaj speje tam, kam chceme aby išiel? Nie je to iba ilúzia?

Prečo dokažú raniť, byť začiatkom depresie? Prečo niekedy nedokáže pomôcť ani kruto vyslovená pravda?

V poslednej dobe sa zmenilo veľa… aj tu na blogu starí blogeri odchádzajú :( ale nepíšem o tom… všetci si ma určite aspoň z toho čo mám tu na blogu poznáte ako smutného človeka. No to sa časom zmenilo.

prečo pekný deň zosychravie... teplo a chlad... veselosť a smútok...

človek sa celý život za niečim náhli, niečo hľadá... častokrát je to hľadanie dlhé, no nemusí viesť k cieľu... no na ceste-hľadaní často najdeme aj niečo čo sme nečakali...

(úvaha)

(nedokončená verzia básne/textu piesne - každý sa môže zapojiť a doplniť, prípadne poradiť)
BTW. už aj pavučina sa mi tu na blogu robí, tak som sa rozhodol povymetať, pomôžte...

Áno, čítate dobre. Podľa mňa normálny človek neexistuje. A prečo?

Dnes poobede som zistil, ze mi chyba mobilny telefon. Prezrel som cely dom (zvykol som ho nechat niekde pohodeny v dome) a nic.

Vcera som od kamaratky dostal tazku otazku - podla coho si urcujem priority.

V dnesnej hektickej dobe je pokoj casto luxusom, ktory si casto nemozeme dovolit.

Dnes si krestania pripominaju ked sa Jezis obetoval za vsetkych. A to je dobry dovod na zamyslenie.

Pred par dnami mi niekto z mojho okolia poslal odkaz cez blog a podla mna obsahoval dobru myslienku, ktora podla mna si zasluzi byt tu.

Kedysi som bol optimistom, potom prisla zmena (laska) a z optimistu sa stal pesimista.